HISTÓRIA

Brehov - Imreg bol majetkom zemanov. Prvými známymi zemepánmi v obci boli podľa listiny z roku 1419 Imreghiovci. Súpis z roku 1598 uvádza ako vlastníkov nehnuteľnosti Andreja Štefána, Krištófa Soósa, Ladislava Barkoczyho, Štefána Pethő, rodinu Bodovcov, ktorým patril aj hradný kaštieľ. Neskoršie treba spomenúť grófa Aspremonta, Barona, Barkoczyho, Kazinczyovcov, grófa Buttlera, Bessenyeyovcov, Horváthovcov, Szikszayovcov a Davida Weinberga.
V roku 1752 barón vtedajší zeman Imre Barkóczy daroval pozemky, ktoré vlastnil v obci Brehov, Cirkvi. Jeho zámerom bolo priniesť posolstvo sv. Františka aj na svoje územie. Vďaka tomuto dobrodincovi, ktorý podporoval minoritov nielen na tomto mieste, bol v Brehove vybudovaný, na zrúcaninách pôvodného románskeho kostola, nový kostol a k nemu priľahlý kláštor. Prví bratia sem prišli z iného uhorského kláštora v meste Rad v 1767 roku. Zaoberali sa predovšetkým dušpastierstvom vo farnosti a v okolí. Okrem toho tu založili aj základnú školu, v ktorej sami učili. Po vzniku Československej republiky bol kláštor administratívne preradený do československej provincie Menších Bratov Konventuálov.
Pôsobnosť minoritov v Brehove, žiaľ násilne prerušila známa „barbarská noc” v roku 1950. Ďalších 40 rokov slúžila budova kláštora ako zhromažďovací tábor pre sestry vincentky, ktoré postihol podobný osud. Až v roku 1998 sa bratia minoriti mohli vrátiť na toto miesto.
V súčasnosti tu prichádzajú hlavne mladí ľudia za oddychom, ale tiež pre duchovné povzbudenie. Kláštor vzhľadom na svoju polohu má ideálne podmienky pre organizovanie táborov a Duchovných cvičení. Bratia, ktorí dnes obývajú brehovský kláštor sa snažia slúžiť svojou pomocou všetkým, čo sem prichádzajú a hľadajú miesto, kde by si mohli oddýchnuť a prehĺbiť svoj vzťah k Bohu.